Sumár 12. kola BLHJ

Ahoj  bowlingáči,

Jozef včera doobeda tak trochu zabŕdol do numerológie a hlavne špekuloval, komu tie dvanástky prinesú šťastie a komu nie. Dnes sme už všetci múdrejší a niektorí aj „šokovanejší“. Priznám sa, že som chcel s Jozefom trošku vtipkovať a rozmýšľal som, že mu odpoviem v takom duchu, že  večer pred Luciou to nebude nič moc ( v skratke „ticho po plešine“ ) a divy sa budú diať až večer trinásteho. Už pri vstupe do hotela som na schodoch stretol Palina a ten mi z neskrývanou hrdosťou v hlase zvestoval, že Dvestovkári sa už „zobudili“ , ale bombu odpálili hlavne Kinderká. Okrem toho sme dosť hlboko načreli do análov a prepisovali nejaké rekordy, čo znamená, že liga ide stále nahor ( však Zlatko 🙂 ).

BMX – Ala Team – toto mala byť jedna z výnimiek pokojného večera. Súboj medzi priamymi susedmi v tabuľke družstiev predsa ani pokojný byť nemôže. Osobne som čakal bitku ako remeň, ale čísla hovoria jasne. Norbert  s Miroslavom si po vyrovnaných výkonoch v oboch hrách na svoje nedali siahať, obaja zahrali nad magickú tristovku a jedine Alenka potešila Ivana jedným skromným bodom. Ako poznám Ivana, moc sa mu to nepáčilo, ale čo narobíš. Možno na budúce.

Fidorky – Soroš – prvý tzv. selankový zápas . Napriek tomu, že Sorošákom sa v poslednej dobe moc nedarí a nedal sa čakať od nich extra super výkon ( toto mi určite v pondelok oplieskajú o hlavu ), no na hľadajúce sa Fidorky to malo stačiť. Až na pekný súboj Veroniky s Ivanom to tak vlastne aj bolo. Chlapci spoza železnice si zapísali konečne štyri body najmä vďaka Atilovi , ale čo asi najdôležitejšie, Miroslav si zapísal prvý bod :-). Čo mu nevyšlo proti Galesu, vyšlo včera 🙂 . Pekný výkon zo súperov podala iba Veronika a zaslúžene bodovala.

Kinder Team – The Last – no a sme asi pri najkrajšom dueli včerajška. Ešte dlho budem ľutovať, že som to na vlastné oči nevidel, napriek tomu si viem hravo predstaviť útlu postavičku Jakubka a šibalský úsmev Samka pri tom, ako váľajú jeden strike za druhým. Chlapci blahoželám a skláňam povestný širák ale vo vašom prípade aj hlavu. Ani neviem, ako to čo najpresnejšie okomentovať . Prvé, čo ma pri tých číslach napadlo: „ Aké šťastie, že sme s nimi už hrali“. Druhé bola Jozefova nahlas vyrieknutá myšlienka: „ My ešte žiaľ nie!“ Tretie Ivanova veštba : „Počkaj za dva roky…“ ( myslím si, že už nemusí čakať). Štvrté :“ Tí Lasťáci majú ale k…a smolu.“. Predstavte si nahádzať 945 kolov, dve tristovky a pritom uhrať jediný bod. Neviem, koľko fernetov by som musel obetovať.. :-). Jedno je však isté. Mládež je v ráži a ja sa už teraz teším na ich ďalšie súboje.

Ňufíci – Dvesto – možno stretnutie, kde sa mohlo tak trochu blýskať, ak by ale Ňufíci riadne zabrali. Žiaľ nestalo sa tak aj vďaka tomu, že  Dvestovkári si včera asi povedali dosť ( možno najviac Štefanko, tak trochu aj po mojom minulom komentári 🙂 ). Konečne totiž vidím pri jeho mene seriózne číslo. Nesmiem ale zabudnúť ani na Martina, ktorý pri mojej gratulácii k peknému výkonu utrúsil zo skromnosťou jemu vlastnou niečo ako : „Pozri sa radšej na mladých…“. Predstavte si, že dvestovkári za takmer rovnaký výkon ako Lasťáci, vydolovali čistú päťku. No povedzte, je ten bowling spravodlivý? Možno to bude vyzerať kruto ( hlavne pre THE LAST ) ale nie je, a nikdy ani nebude.

Gales – Mix – ďalší predpokladaný valčíkový duel. V podstate aj taký bol až na to, že Michal asi valčík neovláda a sám si naordinoval minimálne rock n` roll. Keď mu v prvej hre svietil na monitore už piaty strike z toho štvrtý po sebe, bolo mi jasné, že Samko si hráča kola asi nezapíše ( Komentár Jozefa na to bol veľavravný a pri odchode s herne mi povolil ho dnes aj napísať : „ Ten Michal ja ale egoista!“ :-)) . Michal tak vlastne vygumoval dva rekordy naraz. Počas zápasu ma ale najviac zabavil ( prepáč Michal 🙂 ) Peťo Srnka, ktorý si na konci zápasu dupnutím vynútil strike. Už dávno som sa tak nezasmial a podľa reakcie okolia, nebol som sám.

Hasiči – Camel – súboj, ktorý koncentráciu včerajších dvanástiek mal vlastne ignorovať, no na šťastie pre hasičov sa tak nestalo. Odhadovaný výsledok odborníka Jozef okomentoval predčasným odchodom na pivo. Myslím si, že Milan včera šokoval seba , kolegov v mančafte , ale hlavne kolegu z roboty ( hral proti Peťovi). Už v prvej hre sa priblížil k Michalovmu rekordu a zaknihoval dvestovku. Odpoveď z druhej strany prišla v podstate len od Antona a to na rozbehnutý vagón nestačilo. Na zápase som ale pochopil, že máme ďalšieho zaujímavého hráča ligy, z ktorého výrazu pri odchode z dráhy neviete, či dal strike, alebo kanál , lebo vždy točil s hlavou a často som z pier odčítal nepublikovateľné výrazy :-). Aby som nezabudol, napriek víťazstvu družstva sa Jozef zastavil pri Milošovi a posťažoval sa, ako blízko bol k bodu a nevyužil to.

No Comment – Nepočujúci Team – favorit kontra prekvapenie ligy, aj tak sa dal duel pomenovať. Z očakávaného boja však Chlapci z No Commentu už po prvej hre spravili „ one team show „ . Neviem, či sa súperi zľakli, alebo sa im len nedarilo, no odpoveď na vyrovnané a slušné výkony nenašli. Nedá mi ale podotknúť, že včera v prípade súboja s Kinderkami, by uhrali „len“ chudobný jeden bod napriek 976 zhodeným kolom. Andrej to okomentoval slovami, že za to môžu Jozef a Robo, lebo on by si bol bod uhral 🙂 a vlastne mal aj pravdu ( Jozef ho za úprimnosť asi tak skoro nenasadí :-)) .

Postavičky – ŠTG – vo vzduchu visela otázka, ako zatočí favorit s novicmi? Priznám sa, asi blbý začiatok pre charakteristiku tohto zápasu. Favorit totiž nezatočil a hlavne ani nebolo s kým zatočiť. Nie že by bol súboj bez náboja ( iskrilo sa hlavne v Zlatkovej hlave 🙂 ), ale na niektoré včerajšie súboje proste nemal. Nedá mi nespomenúť jeho celkom vtipnú myšlienku: „ Vyzeral som síce ako gentleman, ale som hlavne blbec.“ Netrúfam si polemizovať, ani dať za pravdu ( rád by som bol, keby mi ďalej slušne odpovedal na pozdravy 🙂 ) no včera si to proste prehral sám. Našťastie mu to ale neublížilo, lebo keď to opakoval, už to hovoril s úsmevom. Včera vlastne Postavičky zabodovali naplno bez väčšej námahy a sucho to Miloš okomentoval:“ Ďakujeme .“ Možno to bude vyzerať zvláštne, ale podľa mňa Mirka vyhrala hlavne vďaka nádherne zhodenému splitu v druhej hre.

Bekaert – Pelikán – ďalší súboj goliáša s Dávidom. Sledoval som ho až dokonca a verte, aj tu sa bolo na čo dívať až do posledného hodu. Je pravda, že o víťazovi bolo rozhodnuté už po prvej hre, ale súboj medzi Vladom a Ivanom sa ťahal až do samého konca. Desiatym hodom Ivan zhodil osmičku a na dráhe mu zostali dva koly za sebou. Tušil som, že je to medzi nimi dosť vyrovnané, čo mi potvrdil Jozef, ktorý mi pošepol: „ Ak to nedá, je remíza.“ Dal síce len jeden, ale stačilo to na víťazstvo s nulou pre Bekaert. Bolo teda v Pelikáne čo oslavovať a Vlado si mohol symbolicky oči vyplakať. Kruté, ale nádherné.

Ospravedlňujem sa všetkým, ktorých som nespomenul, a mal a všetkým, ktorých som spomenúť nemal, a spomenul. Priznám sa bez mučenia, že materiálu na tento pokec som mal včera vrchovate, ale žiaľ romány písať nemôžem. Možno niektoré perličky zo včerajška ( a verte, že ich nebolo málo ) použijem niekedy na budúce. Na záver ešte jedna aktuálna, ale veľmi dôležitá správa. Budúci týždeň sme mali naplánované dve ligové kolá ( 13, a 14, ) . Štrnáste kolo naplánované na štvrtok 22.12. sa ruší pre vyťaženosť hotela. Kolo sa presúva na budúci rok podľa rozpisu na pondelok 02.01.2017. Čo na koniec? Bol by som zvedavý, ako by dopadlo kolo, keď by sa hralo na Luciu trinásteho. Možno by to nakoniec ani taká veľká zábava, ako včera,  ani nebola, kto vie…?

Dovidenia v pondelok priatelia.