Sumár 26. kola BLHJ

Ahoj  bowlingáči,

Dnes ráno ( šlapúc si na šiestu do roboty ešte ďaleko pred východom slnka ) som prvým nádychom čerstvého vzduchu a počúvaním spevu vtáčat ( v taký čas si spomeniem na pesničku Ivana Mládka „ Už je tu zase to pitomý jaro „ a hlavne na časť :“ … ptáci řvou a pro samí kuřata není kam plivnout …. „ ) prišiel na to, že jar je ozaj tu. Keď som prišiel na námestie, obraz prichádzajúcej jari sa náhle zmenil. Ustal spev vtáčat, a mne sa naskytol zvláštny pohľad. Celú polovicu námestia pokrývali po asfalte laškujúce, krákajúce vrany a z úctivej vzdialenosti ich pozorne sledovali dve kreatúry v tmavých uniformách opreté o múr kostola. Obvykle rýchlosťou päť kilometrov za hodinu krúžia zobúdzajúcim sa mestom na aute roka, ale dnes boli výnimočne na pešáka a obdivovali podobne oblečených operencov. Keď som svojim ráznym krokom vstúpil na posvätnú pôdu námestia, vrany sa síce nechtiac ale predsa len rozostúpili a ja sledovaný štyrmi očami dvoch Sherlockov ako masový vrah pred ďalšou akciou ( tie pohľady boli minimálne za dve mastné pokuty ), presunul na hornú časť námestia a následne zmizol v smere na Nitru. Až hore som si uvedomil, aký pochmúrny výraz mesto týmy vranami získalo. Po SNP-čke ich našťastie vystriedali zase čvirikance a ja som sa opäť ocitol v jarnom Hlohovci, pri OMV som ale opäť musel prerážať kŕdeľ krákajúcich nositeľov pochmúrna ( možno to boli tie isté z námestia ). Akosi mi stále nešlo do hlavy, prečo som mal práve dnes takých neprehliadnuteľných ranných spoločníkov. Až vtedy ma napadlo, že som včera nestihol v herni Jožka Vranu ( ospravedlňujem sa, ale mal som zodpovednú úlohu opravy svetelnej rampy ) a teda nezablahoželal k nedeľnému sviatku. Pekne sa mi teda pomstil. 🙂

Neviem ako vlastne začať, hlavne s dôvodu plynule nadviazať na môj posledný pokec a pritom zahrnúť všetko to, čo sa odvtedy v lige udialo ( napriek výstižnému spoločnému pokecu Jozefa za obe kolá ). Je to vlastne nemožné ale budem sa aspoň snažiť. Predovšetkým som kompletné výsledky za posledné dve kolá videl až vo štvrtok ( 16.3. ) a ak mám byť úprimný , niektoré výsledky jak tímové, tak jednotlivcov ( napr. Bekaert 1051, Pelikán 1066, Dano Bobák 384, Paťo Ifka 373, Vladko Halás 390, Roman Polák 378, Jožko Kopáni 46!?, Michalova spanilá jazda, súboje Hruška-Halás, Pavlík-Gažovičová, Halás-Blaho, Dvesto-Postavičky …… )ma doslova šokovali a to som vymenoval ozaj len vybrúsené diamanty , pričom na surové a perličky nezostalo ani miesto, ani čas. Napriek tomu spoločná gratulácia za nádherné čísla! Len dve kolá Vás tu človek nechá samých a Vy už neviete, čo od dobroty robiť ? 🙂                                                              

    Na druhú stranu ,tak ako Jozef spomenul, pre zaujímavosť ligy je to samozrejme len dobre ( až na toho „nešťastníka“ Fidora, ale to fakt neviem, čo sa vlastne mohlo stať )a v reči kulinárskeho majstra, robí to neskonale bizarnú zmes korenín , čo má za následok, že samotné jedlo je o to chutnejšie, voňavejšie, lákavejšie,  a samozrejme aj vyhľadávanejšie.

     Tak trošku som ale zostal v rozpakoch, keď som si medzi upútavkou na posledné kolo prečítal Etický kódex. Keď to už Jozef takto napísal ( bold /zvýraznené písmo/ a k tomu červeným ! ), museli ste ho teda riadne nas..ť! Zatiaľ neviem nič presnejšie ( píšem stále v duchu : kurzíva sú písané vopred ), ale v pondelok budem určite múdrejší. Už teraz ale musím napísať, aby ste neskúšali jeho zatiaľ neotrasiteľnú trpezlivosť a bezhraničnú ohľaduplnosť, lebo možno to neviete, ale niet na svete horšieho a nebezpečnejšieho chlapa ako je spravodlivo nahnevaný prezident bowlingovej ligy! 🙂  Ja viem robím si z toho srandu ( inak to ale asi ani nejde, však Jozef ), ale možno som jeden z mála, ktorý ho chápe až moc dobre a to ešte nepoznám podrobnosti.

    Keď som si Vás takto slušne rozbabral, dovolím si na tomto mieste ( síce neskoršie ale predsa ) zaželať našim ženám všetko naj k ich nádhernému sviatku, veľa krásy, zdravia, šťastia a lásky ! Zároveň chcem upozorniť na fakt( tento krát trošku aktuálnejšie ), že sa ocitáme vo veľmi  nebezpečnom časovom pásme s podmanivým a veľa sľubujúcim názvom „ Jozef „. Tak teda všetko najlepšie Jožkovia, Jozefovia a Pepíci! Veľa zdravia a úspechov hlavne v bowlingu! Moja pečienka už teraz skuvíňa a najradšej by emigrovala do nejakej suchšej a ohľaduplnejšej krajiny, žiaľ Slovensko je Slovensko! 🙂 V takýchto okamihoch si vždy spomeniem na známeho, samozrejme ako inak, amerického  herca Larryho Hagmana ( asi ho väčšina z Vás pozná, hral napríklad známeho  J.R. Ewinga v americkom seriály Dallas , pre tých neskôr narodených foto pod textom ), ktorý si za svoj nanajvýš plodný život dal vymeniť tri krát tvrdú pečeň za mäkšiu, ale napriek tomu sa prechľastal na druhý svet, no uznajte, nie je to nefér?! Možno práve od toho sa odvíja známy slogan „ Tri krát a dosť! “ 🙂

   Polovica strany je fuč a ja som sa aktuálneho kola ešte ani nedotkol. Hneď to teda naprávam a idem na to zhurta a po hlave :

Pelikán – Dvesto hneď na začiatok možno ťahák včerajšieho hracieho dňa, súboj priamych dvoch susedov v tabuľke. Podľa výsledku celkom zaujímavý zápas, ktorý však potvrdil , že veľké náhody pri derby mačoch nepadajú často. V tomto prípade mohol nadchnúť aspoň priebeh . Dvestovkári po premrhanej prvej hre začali pekne favoritovi podkurovať, ale ten najmä vďaka Myške svoju pozíciu v tabuľke družstiev nakoniec rozdielom 22 kolov obhájil. Jediný bodík súperovi dovolil len Tomáš.

     Camel – Postavičky obom mančaftom sa v poslednej dobe nedarí tak, ako by si predstavovali, ako im to bude sypať proti sebe? Veľké sypanie to tiež nakoniec nebolo, ale Camel dokázal, že na silných súperov sa dokáže lepšie sústrediť, ako na tých slabších. Jediným šťastím pre Postavičky bol výkon hráča kola Vierky. V prvej hre ako by pozbierala všetky striky a pretavila do pekných 213 kolov. Prakticky jediná získala bodík v priamom súboji, ale bola hlavným strojcom dvoch bodov za tím. Aj vďaka strate dvoch bodov sa však Postavičkám vzďaľuje dvojzáprah na čele tabuľky družstiev.

          Soroš – Gales budú mať chlapci spod Hlohovského Everestu silu na zastavenie britských búrok ?  Možno len málo chýbalo a motyka by bola vystrelila. Čo je to rozdiel sedem kolov? Viem sa vžiť do hláv Sorošákov, ktorí po zápase hneď vedeli o niekoľkých desiatkach možností, ako ich mohli získať, ale …. . Oporný pilier Galesu Michal však nedovolil potrestať Jankin ojedinelý výpadok. Kontakt z No Commentom na špici teda nestratili.

     No Comment – Mix ako sa vyrovná favorit s outsiderom , keď vidina návratu na prvú priečku bola tak lákavá?  Po zápase som debatoval z Jozefom a ten moc nadšený nebol. Prvá hra v jeho a Gabovom podaní nebola žiadny vychýr. Ešte že mali po ruke barlu z menom Jahoda. Robo včera išiel opäť ako husquarna a spílil Mixákom nádej na úspešný zápis. Nakoniec No Comment ubránil všetkých päť kytičiek a dokonca prebehol Gales v tabuľke aj lepším priemerom.

      Ala Team – Ňufíci jedna z možností pritiahnuť sa k stredu tabuľky pre Ňufíkov a možnosť odskočiť Ala tímu od konca tabuľky. Časť súboja som videl a môžem zodpovedne povedať, že ticho v herni bolo také husté, až sa dalo krájať. Vierka mi to síce vysvetľovala striktným dodržiavaním etického kódexu, ale mňa neoklamala. Ňufovci   pod dohledem statného vychovatele  ( dovolil som si požičať z filmu „ S tebou mně baví svět „ ) trápili favorita až do samého konca. Ak by sa Danovi darilo tak ako v 24 kole, nebolo by čo riešiť. Aj taký je ale bowling, raz si hore  a … Je veľmi ťažké sa tam hore udržať. Napriek tomu pekný vyrovnaný zápas.

      Bekaert – Kinder Team dokáže mládež potvrdiť rastúci hlad po dôležitých bodoch , alebo sa sklonia pred staršími ? No nesklonili sa. Žiadny rešpekt pred šedinami. Už prvá hra vyšla jednoznačne v ich prospech. Po prestávke už zatápal pod kotlom len Marek, ale hic bol napriek tomu, že ostal osamotený, poriadny. Že by zabral uterák od maminy ? To neviem, ale Marek žiaril po zápase ( a treba povedať že oprávnene ) ako neónový pútač vo vykričanej  štvrti .  Moc nechýbalo a bol by atakoval maminin výkon.

     Nepočujúci Team – BMX  potvrdia Nepočujúci stúpajúcu formu aj proti nevyspytateľnému a chorobami  trápenému súperovi ?  tak ako vo viacerých zápasoch včerajška aj tu bol jeden človek, ktorý zamával s ostatnými. Juraj napriek trošku pokazenému záveru druhej hry bol jasným jazýčkom na váhach. Na druhej strane jediný , kto dokázal držať ako tak krok so súperom bol Ivan . Zastavil sa síce tesne pred magickou tristovkou, ale na jeden bod to stačilo. Zdecimované BMX tak bude musieť poľovať niekde inde.

     The Last – Hasiči ako sa popasujú Lasťáci s modrokabátnikmi ?  Samotný zápas prebiehal  skoro rovnako, ako predchádzajúci súboj, v zmysle otrepanej frázy: „ One man show „ . Jediný, kto dokázal pokoriť tristo kolov a to nie hocako, bol Roman. Tiež bol presvedčivý, ako Elánom preferované červené ferari. Asi jediný v poslednej dobe dokazuje slušnú formu v Laste, Braňo je akosi mimo a Tomáš sa tiež len hľadá. Na druhej strane len Erik dokázal uchmatnúť jedno vajíčko z hniezda súpera.

     Fidorky – ŠTG posledný súboj dňa a ďalšia možnosť Fidoriek na priblíženie k súperom v tabuľke. Mám pocit, že už pokročilá hodina zaúradovala, lebo ( aspoň na ŠTG to platí úplne ) na dráhach padali koly akosi pomalšie a niekedy ako oťapené. Dokonca v druhej hre na začiatku to vyzeralo na dvojbodový zápis Fidoriek ( Evka rozbehla druhú hru ako profík ) . Nakoniec zlepšený náhod Mirky stačil len na jednu kytičku do tabuľky družstiev. Neviem ako by to dopadlo, keby včera nastúpili dve najsilnejšie keksíky. Inak bol som v šoku, keď som zistil, že v ŠTG máme nového hráča. Nejaký Mach, vraj lepšie pasuje k Šebestovej a k ŠTG tiež lepšie pristane M ako V :-).

      Odvetná časť ligy sa nám teda úspešne prehúpla do druhej ( a zároveň poslednej ) časti a  my sa rútime závratnou rýchlosťou do finále. V každej časti tabuľky družstiev (až na trošku odskočené Fidorky) to vrie jedna radosť. V jednotlivcoch už vzhľadom na veľký počet odohratých kôl asi veľké zmeny, hlavne na čele nehrozia, ale v strede tabuľky sa to tiež hmýri vďaka častým vysokým náhodom ako mušky na hovienku . Mimochodom, keď sa na tabuľku jednotlivcoch pozriete, okrem iného si môžete všimnúť, že málo kto ešte nemá náhod nad 200 kolov, naopak málokto má minimum pod 100 kolov , málo jednotlivcov má úspešnosť nad 80% , čo sme v minulosti nepoznali , máme len dvoch ľudí ( Atila a Hossa ), ktorí hrali všetky zápasy, máme 35 ľudí s priemerom nad 140, 18 ľudí s priemerom nad 150, sedem ľudí s priemerom nad 160 a to neberiem do úvahy hráčov pod polovicu zápasov …..

Vidíte, aký je život zvláštny. Najprv som si myslel, že nebudem vedieť ako začať a nakoniec máte úvody dokonca dva. Ten ranný zážitok však bol tak silný, že som ho musel predsadiť .

S pozdravom „Bacha na pečienku“  dovidenia v pondelok priatelia.