Sumár 28. kola BLHJ

Ahoj  bowlingáči,

    Začnem trochu netradične. Určite ste všetci minulý týždeň zaregistrovali tepelný šok okolo nás a určite ste prepli na jarný režim ( chvíľami to bol skoro letný ). Aj ja som zareagoval a to v stredu ( odpadol mi pinpong a zároveň som chcel niečo užitočné spraviť pre svoje kanceláriou, stoličkou, televízorom  a počítačom zdevastované telo ), zobral som bicykel a tahó časovka jednotlivcov Piešťany cez Sokolovce  a cez Madunice späť. Nakoľko časť trasy som skúsil po asfalte, ani som netušil, že som si tým zarobil aj na nečakanú a o to prekvapujúcejšiu adrenalínovú vložku výletu. Sám si o sebe myslím, ( moja manželka a moje dcéry majú na to samozrejme  iný názor 🙂 ) že v ľuďoch hľadám skôr dobro, ktoré víťazí nad zlom, ale po minulom týždni si myslím, že väčšina ľudí, je sebeckých, netolerantných, a voči sebe minimálne neohľaduplných. Olympic to už niekoľko desiatok rokov celkom spieva a to prosím veľmi slušne: „ Já, já já, jenom jáááá!“. Ja som mal v stredu celkom iný slovník. Zo zmesi negatívnych zážitkov vyberám dva najjagavejšie.  V zatáčkach medzi Jalšovým a Sokolovcami  som v jednej z nich stretol hneď dve vedľa seba idúce, egoizmom nadupané a seriózne IQ postrádajúce , predbiehajúce sa  SÚV-čka , pričom holý život som si zachránil hópnutím do gedry aj s bicyklom ( Jozef Hertel mi v robote, keď som to spomínal, vysvetlil, aké som mal šťastie, že tam neboli zvodidlá – áno, na všetkom zlom treba hľadať aj to dobré 🙂 ). Vodiči inkriminovaných áut sa samozrejme na môj účet celkom slušne a neskrývane pobavili. Ešte že mi na to hópnutie dali čas , inak píše pokec niekto iný. Záver môjho poučného výletu zariadila jedna blondínka s trnavskou značkou, na konci mojej cesty už v meste pri čínskom múre , ktorá moju ruku označujúcu odbočovanie do ľava ( držal som ju minimálne desať sekúnd pred samotným odbočením )nebrala vôbec do úvahy a nebyť toho, že si kontrolujem v takýchto situáciách aj čo sa deje za mnou, tak ma vylisuje do asfaltu aj s bajkom. Priznám sa bez mučenia, že moralizovanie nemám moc v láske ( nik to už totiž nepočúva! ), ale nemôžem si odpustiť myšlienky typu : „  Čo nám dáva toľko  presvedčenia aby sme sa k sebe správali ako chrapúni, hulváti a namyslení egoisti, ktorí si myslia, že im patrí minimálne celá Zemeguľa a všetky susedné pozemky „?  Neverím, že je to len nevedomosť, tá by bola totiž jedinou možnosťou, aby som to ako tak mohol tolerovať ( aj sprostosť je totiž dar Boží ). Poznám osobne pár  jedincov, ktorí sú na to dokonca hrdí.  Ja neviem ako Vy , ale keď mi niečo, alebo niekto vadí, tak si ho teda radšej nevšímam, prípadne ho vygumujem zo svojho života ( v duchu : „nebav sa s blbcom, lebo si ťa pomýlia“ ), ale nikdy by ma nenapadlo niekomu ublížiť dokonca siahať na život!!  Čo je to teda za hajzlov okolo nás, do kedy si to má nechať slušná väčšina ľúbiť? Keď som zliezol z bicykla a prišiel do obývačky, hodil som do seba riadneho panáka priamo s fľašky( asi prvý krát v živote! ) , napriek tomu, že som pred činžiakom stretol spolubowlingáčku Jarku s dcérou a priateľkou, ktoré mi moje narušené duševné rozpoloženie už ako tak napravili. Hneď som sadol k PC a úvod bol za desať minút napísaný, päť minút mi na druhý deň trvalo vymeniť niektoré mastnejšie výrazy za slušné, (nemôžem predsa niekoho kritizovať a byť podobný hulvát!?! ) .              

   Možno si poviete, že som mal zase náladu na slohovú úlohu, ale v stredu mi do smiechu ozaj nebolo a nikomu z Vás to ani neprajem. Teraz ale konečne na čo sa určite tešíte – jeho veličenstvo bowling.       

      Kinder Team – Ala Team – Kinderká minule potrápili dokonca Postavičky, ako sa dokážu sústrediť na nepredvídateľného súpera zo spodnej časti tabuľky?  Mládež včera ukázala, v čom je jej najväčšia sila. Napriek Norbertovým 373 ( veľmi dlho včera ašpiroval na hráča kola )si hrali svoju stabilnú hru a celkom jednoznačne súpera ( napriek strate jedného bodu )prehádzali. Je až neuveriteľné s akou ľahkosťou v poslednej dobe hrajú. Myslím si že deviata priečka ešte nie je tou konečnou v tomto ročníku ligy. Ak sa môžem zahrať na Phýtiu, tak budúcu sezónu to bude určite prvá päťka.

Fidorky – The Last – prekonajú Fidorky zakliatie a dokážu favoritovi uchmatnúť nejaký ten bodík ?   Prvá hra ukázala, kde by mohla zasvietiť iskierka nádeje pre Fidorky. Úplne vyrovnaný zápas Klaudie s Libuškou dával tušiť zaujímavú zápletku. V druhej hre však nádej skoro zhasla a tak Fidorky opäť ostrúhali. S bodom trošku laškoval aj Tomáš, ale nakoniec o dva koly predsa len vyhral. Veronika žiaľ nedokázala zabrať a tak Lasťáci zapísali včera povinné víťazstvo.   

      Hasiči – Mix – Hasiči si minulé kolo spravili chuť na Ňufíkoch a Mixáči rozložili nevýrazné Dvesto. Ako dopadne ich priama konfrontácia ?  Už prvá hra naznačila, že s návratom Vladka bude Mix silnejší a Hasiči budú musieť pre víťazstvo podať nadpriemerný výkon. Nakoniec podľa konečného výsledku vydolovali z minima maximum. Prehra 2 : 3 je na podaný výkon celkom prijateľná. Aj keď ich kolega Peťo hovoril niečo o zaslúžených „ trestoch „ , ktoré ich v robote čakajú :-).         

BMX – Soroš – BMX si takmer vždy trúfa skoro na každého, málokedy to síce pretavia do bodov, ale čo keď práve teraz…… Keď som prišiel na hotel, práve tento súboj prebiehal. Nevedel som ako šla prvá hra , ale Sorošáci ( najmä Miroslav mi pripadal ako boxer v desiatom kole po troch počítaniach 🙂 )boli zrelí na uterák. Neskôr som sa dozvedel, že to mám na svedomí ja, lebo vraj do nich neustále rýpem a oni sa nedokážu poriadne koncentrovať ( dobrá výhovorka vraj stojí groš, ale podľa mňa , táto je veľmi lacná :-), nemôžem predsa za to, že čítajú aj medzi riadkami :-)).

Nech je to ale tak, či onak, BMX týmto víťazstvom zhustilo už aj tak nadupaný stred tabuľky do ešte väčšej hahule. 

Gales – Dvesto – ak by sa večer Dvestovkárom darilo, snáď aj potenciálny ťahák večera. Ťahák , ne ťahák, včera Dvestovkári proste nedostali žiadnu možnosť. Aj keď som Timota v prvej hre chvíľami nespoznával, nakoniec to bol zasa koncert pod Michalovou taktovkou , aký Gales predvádza už niekoľko kôl za sebou. Včera si však zahádzala hlavne Janka, ktorá to dotiahla až na jediný bodík k Norovi. Hlavne jej prvá hra bola excelentná a napriek dvom nedorazeným framom, bola dvestovka (včera už druhá v poradí ) na svete. Gales to s víťazstvom a teda aj obhajobou prvenstva v lige myslí vážne!

Ňufíci – Camel – ako sa pobijú Ňufíci s minulý týždeň živou vodou pokropeným Camelom ?  Po prvej hre bol Peťo, ale hlavne Martin len na krôčik k vytúžením bodom, ale v druhej hre sa mi zdalo, akoby chlapi v tých nádherných, oku lahodiacich dresoch prestali mať záujem o bowling ( stále som pozeral okolo seba, čo ich tak zaujalo, ale nič tak prekvapujúce okrem našich šarmantných báb som neobjavil 🙂 ). Martula s Jozefom dokázali po prestávke zabrať a k jasnému bodu Petra už do prestávky, pridali  svoje dva a druhý najväčší rozdiel večera bol na svete.

No Comment – Bekaert – favorit bojuje o prvú priečku s Galesákmi ( žiaľ už len na diaľku ) zato plece pri pleci. Ako sa im bude v naháňačke za bodmi dariť? Prekvapujúce bolo pre mňa už nenasadenie najlepšieho hráča NoCommentu, ale možno si ho Jozef šetrí na záver ligy. Paťo s Andrejom, ale hlavne Vladko s Jožkom už v prvej hre naznačili, že favoritovi moc ruže nepokvitnú a pre úspech sa riadne nadrie. Búchal som hneď vedľa, ale niektoré komentáre som vnímal dosť jasne. Najmä sťažnosti Jozefa, že mu niekto už vyhádzal striky na dráhe a že sa riadne nakope ( že by niekto  z Galesu ? To snáď nie ? J:-)). Nech už to bolo akokoľvek posledný povzdych ( ani neviem, ako to nazvať , bolo to skôr hrdelné zahrešenie ) naznačil stratu polovicu bodu, ktorý môže byť v konečnom dôsledku veľmi dôležitý. Inak nádherný súboj.

      Pelikán – ŠTG – štvrtý tým ligy bol už celý týždeň pod Zlatkovou slovnou paľbou neľútostne bombardovaný, ako Islamský štát v Mosule a psychicky masírovaný . Ako sa s tým vyrovná?  Neviem ako to Zlatko robí , ale ja som mal ozaj pocit, že majú Pelikánci pred nami ohromný rešpekt. Na konci prvej hry bolo všetko otvorené a po prestávke sa začínalo vlastne od nuly. Vymenil som guľu, vysákal sopeľ ( neverili by ste ako blbo sa hrá zo sviečkou pod nosom 🙂 )a zabralo to. Tretia dvestovka večera a prekvapujúce víťazstvo bolo na svete. Zlatko si celkom hladko podal včera trápiaceho sa Tomáša a jedine Jarka v poslednom hode obdarovala Riša bodom ( asi mu ho darovala ako kytičku k meninám, ešte raz všetko naj 🙂 ). Smutný pohľad ranenej Mišky pri podaní rúk hovoril za všetko.

Nepočujúci Team – Postavičky – včera uspávacie kolo padlo na tieto mančafty. Ako si s tým poradia?  Podľa výsledku jednoznačne lepšie Postavičky. Zdá sa, že najlepším nočným vtákom zo včerajšej šestice ( vlastne sedmičky, Jozef si to musel odtrpieť opäť až do konca ) je Šípová Ruženka Miloš . Uragán v prvej hre ( 390 celkovo a hráč kola, blahoželám )už Nepočujúci vlastne až do konca nepredýchali. Mirka v tesnom súboji zostrelila Juraja a jedine Vierka odmenila Dušana čestným úspechom. U Ondrejičkových tuším začína gaťe nosiť Marek :-).

Čo na záver? Gales získava na čele náskok ( síce len pol bodu, ale predsa )pred No Commentom. Stred tabuľky som ešte tak nastrieľaný nevidel. Napríklad rozdiel medzi piatym a trinástym mančaftom je len deväť a pol bodu, pričom medzi piatym a jedenástym, len päť. V jednotlivcoch na prvom mieste sa zdá všetko rozhodnuté ( aj keď Robo určite niečo na záver ligy prichystá ), no liga je napriek tomu zaujímavá a atraktívnou bude určite až do konca, aj keď, ako som si včera všimol, Jozef jej má po včerajšku „plné kecky“ :-). Úplne na záver , všimli ste si, že z 54 hráčov včera hrajúcich 24-ria nasádzali magickú tristovku a ak k tomu pripočítam 290-ky, tak je to viac ako polovica. Nádhera!!!

S pozdravom dovidenia zasa v pondelok priatelia.