Sumár 9. kola BLHJ

Ahoj  bowlingáči,

Skôr ako začnem bowlingom, musím sa vrátiť k mojej poslednej „ súkromnej „ téme. Mám na to viac dôvodov. Po prvé, ani ma nenapadlo , čo jeden odstavec v pokeci spôsobí ( najmä v dobrom, ale pekne po poriadku ). Po druhé bolo zaujímavé vnímať Vaše reakcie ( ani jedna nebola záporná a to ma veľmi teší ), od peknej SMSky až po humorné komentáre pričom dokonca Atila ma včera z úsmevom a celkom familiárne oslovil: „ Nazdar, jedoš.“ ( to som tiež tuším ešte nebol ?) :-). Po tretie, musím doplniť, že väčšina z Vás ma stále ( predtým, aj potom ) oslovuje veľmi pekne ( musel som to napísať, aby som napravil krivdu na tých, ktorí ma dokonca oslovujú „ Toníčko „ 🙂 ahoj Štefanko!). Po štvrté som rád, že sa moje myšlienky odzrkadlili na Vašom správaní, dokonca som mal pocit, že Laci pri debate so mnou si dával obrovský pozor na jazyk :-). Po piate Ivan sa mi včera chlapsky ospravedlnil ( myslím si že až tri krát ), aj keď som tie riadky nepísal len kvôli nemu (inak klobúk dolu a ozaj sa nehnevám ).

No ale dosť bolo „mňa“, ideme na to najdôležitejšie, včerajšie zápasy.

    Postavičky – Camel na tento match som sa veľmi tešil a napriek tomu, že sme hrali až večer nenechal som si ho ujsť a dobre som urobil. Po prvej hre to vyzeralo na jednoznačný priebeh , Postavičky zlomili päťstovku a najmä Jozef s Mirkou excelovali. Po prestávke sa ale karta začala obracať a predstavte si, že len tri koly rozhodli, že šťastnejšie boli nakoniec Postavičky. Peťo a Anton po prestávke rozohrali koncert, ktorý ohodnotil Jozef vetou: „ Peťo, ty si Boh, takto si ťa pamätám!“ a ja dodávam, že my tiež. Je paradoxom, že najlepší hráč súpera Miloš s náhodom 350 kolov nakoniec neuhral ani bod, ale zaslúžil sa o dva za družstvo ( aj to je bowling ). Úžasný a dramatický zápas až do konca v ktorom dokonca Miloš nabádal Mirku, aby Peťa inzultovala ( neviem síce za čo, ale ozaj to spravil :-), Mirka ho však neposlúchla, tiež neviem prečo ? :-)).

Dvesto – Pelikán druhý zaujímavý zápas, ktorý som po očku sledoval. Namaškrtený dobrými výkonmi Dvestovkárov v nedávnej minulosti , som dúfal v niečo podobné ako na susedných dráhach. Žiaľ tu sa po prvej hre hral v podstate len monológ. Štefanovi sa nedarilo a aj to, čo sa podarilo nedopadlo dobre, Vierka sa zas vytrápila na štvorke a skazu Titaniku dokonal Palino, ktorého som v druhej hre prichytil, ako sa nohou zahnal na podávač ale v podstate ho nakoniec len pohladkal ( to bolo prvý krát, keď nepoužil „ obojručné chytenie hlavy „ ale hrubé násilie 🙂 ). Naopak na druhej strane Ivan včera rozbil kasu a konečne pretrhol tohtoročné prekliatie ( podľa mňa však včera zahodil istú štyristovku )a zaslúžene získal titul hráča kola. V druhej hre mu celkom slušne sekundoval Rišo a Miška doplnila trojlístok, ktorý včera atakoval magickú tisícku a len o chlp im ušla. Miška to po zápase zhodnotila originálne – „Pekne som im to pos…a“ Ďakujem pekne, sypať si popol na hlavu keď zahrám 305… 🙂 Napriek tomu asi najlepší výkon Pelikánov v tomto ročníku. Pred zápasom by si zrejme málokto myslel, že to bude také jednoznačné a Pelikán rozdrtí Dvestovkárov vysokým rozdielom a plným počtom bodov…

Mix – No Comment zápas, ktorý Štefan pomenoval súbojom nepríjemného súpera s príjemným ( samozrejme vychádzal s historických skúseností a hlavne výsledkov Dvesto s oboma súpermi :-)). Ja som bol ale skôr zvedavý, ako si Nocommenťáci poradia s relatívne slabším súperom. Nakoniec to bol dosť rozpačitý výkon ( 921 síce nie je málo, ale predsa… ), kde v prvej hre Andrej a v druhej Jozef ukázali, čoho sú schopní a dokázali , že bowling nezabudli, len si musia trošku dlhšie spomínať :-). Jediný bod Mixáčov uhral Vladko, ktorý po dlhšej pauze opäť nastúpil a bol oporou svojho tímu.

Gales – Soroš ďalší ťahák včerajšieho dňa. Ešte pred jeho začiatkom som sa bavil s Miroslavom, ktorý si medzi vetami povzdychol, že ešte nebodoval, tak som mu povedal, že je najvyšší čas. Jeho reakcia bola ozaj nádherná: „ Ani nevieš, ako veľmi by som chcel, a keby to bol práve Gales …. „ Ale viem. Oba mančafty sú tak trošku sklamaním doterajšími výkonmi a hlavne Soroš  v poslednej dobe trošku pokrivkáva. Včera to ale neplatilo. Napriek prehre som ich začal spoznávať . Včera však mali veľmi ťažkú úlohu. Gales sa totiž dostáva tiež do svojho starého tempa. Nakoniec to boli ďalšie dve deväťstovky a štyri tristovky dňa a celkom pekný zápas.

Kinder Team – Bekaert čakal som ako sa Kinderká vyrovnajú s poslednými dvoma smolnými zápasmi. Andrejovi a Marekovi sa asi nedarilo tak, ako by chceli, ale Samko si to šinul dopredu míľovými krokmi a bol strojcom zaslúženého víťazstva. Bekaerťáci sa naopak dosť trápia a bez Vladka sú v poslednej dobe dosť bezzubí. Nakoniec si aspoň Andrej odniesol jeden zaslúžený bod.

Ňufíci – Ala Team taktiež zaujímavý zápas. Očakával som po pekných výkonoch útok Ňufíkov na dôležité body do tabuľky družstiev. Ich včerajší výkon bol však dosť uťahaný. Najmä v druhej hre nedokázali zo súperom držať krok, ale aspoň 1,5 bodu zostalo predsa len doma. Vo virtuálnom boji s Fidorkami určite budú hrať dôležitú úlohu.

Miroslav sa už usadil na leaderské kreslo družstva a Martin sa s Martinou rozišli zmierlivo. Na druhej strane si Vladko odohral svoj štandard a deľba bodov bola na svete.

Hasiči – The Last súboj, kde bol favorit celkom jasný, ale na dráhach to tak moc vidieť nebolo. V prvej hre si hodili Peter s Braňom rukavice dolu a vyzerali, že to zobrali celkom vážne :-). Po prestávke to už tak vážne nebolo ale Erik dokázal prebudiť v sebe hráča a celkom slušne Lasťákom podkuroval. Nakoniec si favorit svoje štyri body obhájil, ale nebola to nejaká veľká sláva. Možno nabudúce.

BMX – Nepočujúci Team tiež ma zvedavosť nútila pozrieť si , ako sa bude dariť druhému v tabuľke proti outsiderovi. Ďalší včerajší zápas, kde to ale vôbec nebolo vidieť. Výsledok z rozdielom 8 kolov hovorí za všetko. Perfektný výkon Juraja na BMX, kde Ivan konečne zavelil k útoku nestačil. Kapitán BMXu včera asi prišiel na to, ako sa má bowling hrať a ja som len rád, že sa mu to konečne podarilo. Len tak ďalej.

ŠTG – Fidorky zápas na ktorý len tak ľahko nezabudnem a to z viacerých dôvodov. Predovšetkým najmužnejšia Fidorka Jozef totiž po minulotýždňovom osobnom rekorde nebola nasadená a spolu s ňou sme včera ( a to celkom slušne 🙂 ) fungovali ako  roztlieskavačky, ktoré majú udržiavať náladu. Nakoniec to vôbec nebolo treba. Náladu udržiavali totiž všetci aktívny účastníci súboja. Veronika v prvej hre vôbec nepôsobila ako čokoládová pochúťka, ale celkom slušne rozbehnutý gólostroj. Klaudia s Evkou sa zatiaľ pomalšie rozbiehali. Na druhej strane sa potichu ale presvedčivo valil Hotelom Laci. V druhej hre sa k nemu pripojil Zlatko a ja som po zápase odchádzal domov s krásnym pocitom hrdosti na svoj mančaft. Zlatko to na záver síce trochu po….l, lebo pred dverami Pelikána mi pripomenul, že na pokec minule dlho čakal :-), ale hrdosť predsa len zostala.

Čo na záver. Včera padli výkony, ktoré ma presviedčajú o stúpajúcej kvalite ligy. V číslach: 3 dvestovky, 21 tristoviek a 6 deväťstoviek hovorí samo za seba. Ešte som zabudol dodať, že Jozef s Michalom včera za pultom svietili ako slniečka ( hlavne u Michala je to menší zázrak :-)) a na znak ich dobrej nálady len stručne napríklad počas zápasu Dvesto – Pelikán komentovali výkon Ivana v duchu: „ Asi si myslí, že je na tréningu. Nehovorte mu, že je už pondelok…“ či na margo výkonu Richarda z BMX v druhej (slabšej) hre mu Michal povedal – „ Sa nečuduj, že tak slabo hráš, veď Ty si tu už 17 minút neni“ 🙂 (Richard totiž v prvej hre povedal, že na zápase bude len do 21:00, pretože sa zápas hráčmi dosť naťahoval – 1:10:00 celkového času!!!)

Dovidenia v pondelok priatelia.